Kozmické stredisko CSG leží vo Francúzskej Guyane a prvý britský kozmodróm začal slúžiť svojmu účelu až po brexite. Pevninské územie EÚ stále čakalo na prvé zariadenie pre štart orbitálnych letov. Čakanie ukončil nový kozmodróm vo Švédsku.
EÚ už niekoľko rokov využíva na odpaľovanie rakiet do vesmíru kozmodróm situovaný pri meste Kourou vo Francúzskej Guyane. Podľa predstaviteľov európskeho zoskupenia však kapacity strediska CSG nestačia. Vzhľadom na to sa už dávnejšie hľadalo vhodné miesto na vybudovanie nového štartovacieho komplexu pre vesmírne telesá, ideálne priamo na pevnine EÚ. Voľba padla na sever Švédska.
Zdroj: Thomas Nilsen
Vesmírne stredisko za polárnym kruhom
Švédsko bolo za sídlo nového európskeho kozmodrómu zvolené z viacerých dôvodov. Jeden z nich súvisel s možnosťou premeny už existujúceho kozmického strediska namiesto výstavby nového zariadenia, čo malo znížiť celkovú výšku investície. Aj preto sa lokalitou vhodnou na zriadenie nového kozmodrómu stalo vedecké pracovisko pri meste Kiruna. Otvorené bolo už v roku 1966 za účelom výskumov zemskej atmosféry a javov spojených s polárnou žiarou. Po rokoch príprav a následných stavebných prácach sa arktické stredisko Esrange Space Center oficiálne premenilo na štartovací komplex s prvým kozmodrómom na pevninskom území EÚ.
Rampa na vypúšťanie družíc do vesmíru
Hlavným účelom realizácie nového kozmodrómu na severe Švédska bolo vybudovať moderné a kapacitne postačujúce zariadenie na odpaľovanie družíc. Prioritou bude štart malých družíc, ktoré sú na obežnú dráhu vypúšťané kvôli monitorovaniu prírodných katastrof. Úlohu zohrajú aj pri prebiehajúcom konflikte na Ukrajine, resp. pri sledovaní pohybu vojsk v iných vojnách. Podľa zástupcov Švédskeho vesmírneho centra (SSC) bude monitoring presný a bezpečný vďaka novým technológiám, čo kozmodróm zaradí medzi najlepšie komplexy tohto druhu na svete.
Štart prvej družice prebehne v roku 2024
SSC už avizovalo prvé plány spojené s využitím nového kozmodrómu. Predbežné prognózy predpovedajú, že z odpaľovacej rampy sa v najbližších rokoch vypustí okolo 10 000 družíc. Do roku 2040 by aj vďaka komplexu Esrange Space Center mohlo byť na obežnej dráhe až 100 000 družíc. Prvá z nich má spoza polárneho kruhu vyletieť do vesmíru budúci rok. Nad presným dátumom sa v závislosti od prípravných prác stále uvažuje. Predstavitelia strediska považujú za reálny termín začiatok roka 2024.
Zdroj: DLR – Dorian Hargarten
Text: Róbert Bosák
Zdroj foto: Thomas Nilsen, DLR – Dorian Hargarten
