Na európskej mape drevostavieb pribudol ďalší objekt. Nový objav ukázalo francúzske mesto Douai. V jednej z jeho štvrtí vyrástlo moderné planetárium s drevenými stenami.
V krajine galského kohúta sa v posledných rokoch vybudovalo niekoľko nových planetárií. 2-kupolový Orionis v severofrancúzskom Douai označili viacerí odborníci za najkrajšiu stavbu svojho druhu. Výraznou mierou sa pod to podpísal jej eliptický dizajn inšpirovaný pohybom hviezd. Celkový vzhľad budovy ešte zvýraznili drevené steny, ktoré dopĺňajú ekologický ráz nadčasového komplexu.
Zdroj: Jad Sylla
Spojenie dreva, skla a ocele
Drevo zohralo v návrhu nového francúzskeho planetária kľúčovú úlohu. Architekti z nórskeho ateliéru Snøhetta vsadili na topoľové drevo s neutrálnejším svetlejším akcentom, ktoré spĺňa praktickú aj estetickú funkciu. Prírodný materiál z lokálnych zdrojov dopĺňa sklo zahrnuté do dizajnu budovy s výmerou 2000 m² v podobe presklenej steny na jednej strane objektu. Stenu zo skla, cez ktorú sa otvára výhľad na nádvorie, rozdeľujú na sústavu menších okien oceľové rámy.
Zdroj: Jad Sylla
Úsporná prevádzka budovy
Zverenie projektu ateliéru Snøhetta bolo zárukou, že stavba nebude iba esteticky pútavá, ale aj udržateľná. Dôraz na šetrnosť zohral dôležitú úlohu už pri samotnej výstavbe, pri ktorej sa použilo drevo získané z okolitých lokalít. Architekti pokračovali v udržateľnosti aj pri návrhu technického riešenia budovy, do ktorého zakomponovali vykurovanie geotermálnou energiou. Úspornú prevádzku podporuje rozmiestnenie okien zaisťujúce prirodzenú cirkuláciu vzduchu a optimalizáciu teploty vo vnútorných priestoroch.
Zdroj: Jad Sylla
Spoločenské centrum mesta
Prepracovaný dizajn a energetickú efektivitu dopĺňa praktické využitie budovy. Primárne slúži ako planetárium s observatóriom a kanceláriami pre zamestnancov. Architekti ale prispôsobili celý návrh tak, aby sa Orionis premenil na spoločenské centrum umožňujúce stretávanie ľudí. Spoločný čas budú môcť tráviť v premietacích miestnostiach aj v záhrade na nádvorí.
Zdroj: Jad Sylla
Text: Róbert Bosák
Zdroj foto: Jad Sylla
