Ani malá rozloha a nižší počet obyvateľov nie je prekážkou, aby sa najmenším členským štátom EÚ ušlo pár prvenstiev. Výnimkou nie je ani SR, ktorej patrí jedno z nich vďaka ornej pôde.
V štatistikách hodnotiacich priemernú rozlohu polí sa odjakživa držíme medzi lídrami. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky nám dokonca aktuálne patrí prvenstvo v celej EÚ, pričom v porovnaní s priemerom EÚ disponujeme zhruba 3-násobne väčšou rozlohou. S tým sa však spája niekoľko mínusov, ktoré môžu brániť efektívnejšiemu využívaniu tohto bohatstva.
Priemerná veľkosť poľa dosahuje až 12 ha
Kým priemer EÚ sa aktuálne drží na úrovni 3,9 ha, priemerné slovenské pole sa rozpína až na 12 ha. Celoslovenský priemer zvyšujú najmä 2 kraje na západe Slovenska. Až 18 ha dosahuje priemerná rozloha poľa v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Vo veľkej miere sa jedná o územia Podunajskej nížiny, kde je príliš veľký počet monokultúrnych polí. Práve ten je z dlhodobého hľadiska jedným z najväčších problémov pre poľnohospodárstvo a zároveň životné prostredie.
Zdroj: www.pixabay.com
Monokultúry tvoria skoro polovicu rozlohy
Napriek tomu, že monokultúrne polia uľahčujú farmárom výsev aj zber úrody, ich problémom je slabá diverzita plodín. Vzhľadom na to, že vlani tvorili až 46 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v SR, domáce poľnohospodárstvo produkovalo vo veľkom iba zopár druhov plodín. Na väčšine z celkového počtu 15 000 polí sa pestuje pšenica alebo kukurica, pričom v niektorých lokalitách tvorí až 70 % úrody.
Zdroj: www.pixabay.com
Nepriaznivý vplyv monokultúr na krajinu
Príliš veľký počet monokultúrnych polí nie je prekážkou len pri dosahovaní väčšej diverzity pestovaných plodín. Obrovské monokultúrne plochy sú problémom aj pre okolité prostredie, pretože vo väčšine prípadov ide o rozsiahle územia bez zelených prvkov. To následne znižuje ochranu pred suchom, eróziami aj prehrievaním okolitej krajiny. Zároveň to znižuje celkovú biodiverzitu živočíšnych druhov a tým opäť nepriaznivo vplýva na ekosystém.
Zdroj: www.pixabay.com
Inštitút sa vo svojej štúdii zmieňuje aj o možnostiach zlepšenia situácie. Účinným by mohlo byť pestovanie plodín tzv. šachovnicovým systémom. Ochrane krajiny by zas mohlo pomôcť vysádzanie zelených pásov uprostred polí. Možnosťou je aj obmedzenie maximálnej výmery polí, čo môže takisto zefektívniť ich zužitkovanie.
Text: Róbert Bosák
Zdroj: www.minzp.sk/iep, www.facebook.com/iep.mzp
Zdroj foto: www.pixabay.com
