Nie je nič neobvyklé, že na bývalých cintorínoch sa postavia bytové zóny s možnosťou bývania pre stovky až tisícky ľudí. Avšak vytvoriť obrovskú štvrť, v ktorej ako domy slúžia prázdne hrobky, to je predsa len výnimočnou špecialitou egyptskej metropoly.
Kým pre niekoho môže byť desivý už len pocit života v blízkosti cintorína, iní si na pietnom mieste dokážu užívať omnoho lepší komfort ako kdekoľvek inde. Takýto prípad sa týka aj početnej skupiny obyvateľov žijúcej v najväčšom Meste Mŕtvych, aké na svete nájdeme. Reč je o káhirskej „mestskej časti“ situovanej na obrovskom cintoríne priamo v metropole Egypta.
Zdroj: featureshoot.com
Mesto vzniklo už v 7.storočí
Poloha najväčšieho svetového Mesta Mŕtvych sa nachádza na južnej strane Káhiry, presnejšie na pahorku al-Mokattam. Prvé zmienky o obývaní tejto lokality siahajú do 7.storočia, kedy tu vzniklo mesto Al Fusta založené arabskou panovníckou dynastiou. Tá si tu nechala postaviť prvé hrobky určené pre celú rodinu a jej budúcich potomkov. Postupom času sa podoby mesta menili, až z neho vznikol obrovský cintorín, ktorý je obývaný viac živými ako mŕtvymi.
Zdroj: flickr.com
Život v Meste Mŕtvych prekvitá
Znie to paradoxne, no v Al-Karafe, ako 6-kilometrovú obytnú zónu situovanú na najväčšom islamskom cintoríne pomenovali, čoraz viac prekvitá život. Kedysi to bola chudobná okrajová štvrť s prázdnymi hrobkami, ktoré si nemajetní ľudia privlastnili, no dnes ide o riadnu obytnú zónu. Nielenže sa tu sťahuje stále viac ľudí, medzi jednotlivými hrobkami pribúdajú kaviarne, dielne a školy. Posledné roky tu dokonca jazdí MHD a v domoch z hrobiek zavádzajú vodu, elektrinu a plyn.
Zdroj: archaeological.org
Štvrť obýva zhruba pol milióna ľudí
Počet obyvateľov v tejto zóne začal výrazne stúpať s príchodom druhej polovice minulého storočia. Masívna vlna prisťahovalcov však prišla v roku 1992, kedy Káhiru zasiahlo dosť silné zemetrasenie. Tisícky ľudí, ktorí stratili domov, tak prišli práve do Mesta Mŕtvych a prázdne hrobky využili na zariadenie svojho nového príbytku. Počet obyvateľov v štvrti sa tak razom vyšplhal až na aktuálnych 500 000.
Zdroj: mapio.net
Pri predstavách takéhoto života nám miestami behá až mráz po chrbte. Žiť na cintoríne asi nebude vašim snom a pri čítaní tohto článku ste radi za svoj domov. Na obranu miestnych však môžeme povedať, že Al-Karafa sa už na cintorín ani nepodobá a okrem starých múrov hrobiek a trochu pietnej atmosféry s ním už nemá nič spoločné.
Text : Róbert Bosák
Foto : rodon.cz, featureshoot.com, flickr.com, archaeological.org, mapio.net
