V marci roku 2020 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne označila ochorenie COVID-19 za globálnu pandémiu. Na Slovensku bol vyhlásený núdzový stav a vláda prijala protipandemické opatrenia, ktoré výrazne zasiahli viaceré oblasti nášho života. Napriek tomu, že mnohí toto obdobie považujú za časy dávno minulé”, niektoré veci sa už do predcovidového stavu nevrátili.
.
Zdroj: Adobestock.com
.
Z kancelárie do obývačky
.
Pandémia COVID-19 so sebou priniesla zásadné zmeny, a to aj do pracovnej kultúry. Poznačila ekonomické aktivity väčšiny zamestnávateľov a firmy boli nútené prijať opatrenia, ktoré vyžadovali, aby zamestnanci pracovali z domu, pokiaľ to povaha práce umožňovala. Mnohí sa žiaľ nevyhli veľkej vlne prepúšťania. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaznamenala nezamestnanosť v apríli 2020 najrýchlejší nárast v histórii. Hoci počet nezamestnaných rástol aj v máji a júni, tempo sa postupne spomaľovalo.
.
Kedysi firmy verili, že tradičná osemhodinová pracovná doba v kancelárii je pre podnik to najlepšie, no pandémia ich donútila tento prístup prehodnotiť, a tak sa z núteného home office neskôr stal príjemný pracovný benefit. Mnoho zamestnancov dnes preferuje hybridný model, ktorý im dovoľuje vykonávať časť práce doma a časť na pracovisku.
.
Veľkú úlohu tu však hrá riadenie ľudských zdrojov – skvelí lídri chápu, že kľúčom nie je len miesto výkonu práce, ale aj spôsob, akým sú ľudia vedení a podporovaní, aby nestratili motiváciu. Museli tiež implementovať nové technológie, ktoré umožňovali fungovanie vo virtuálnom svete.
.
Prechod od firemných kancelárií k domácim pracovniam priniesol zvýšený dopyt po kancelárskom nábytku a vybavení – pracovných stoloch, ergonomických stoličkách, skrinkách, kancelárskych kontajneroch a ďalších. Zamestnanci navyše čelia potrebe deliť svoj obytný priestor na pracovnú a súkromnú zónu. V čase prebiehajúcej pandémie, keď aj školopovinné deti prešli na online výučbu, to rozhodne nebolo jednoduché. A tak sa menili aj naše preferencie ohľadom bývania. E-shopy a vyhľadávače nábytku (napr. FAVI.sk) zaznamenali v ére covid veľký prílev nových zákazníkov.
.
Pandémia zmenila aj preferencie bývania
.
COVID-19 a masívny prechod na prácu z domu zásadne ovplyvnili aj to, ako a kde chceme bývať. Ľudia začali uprednostňovať priestrannejšie bývanie, ideálne so samostatnou miestnosťou pre prácu z domu a veľkou záhradou, čo viedlo k zvýšenému záujmu o domy a byty na predmestiach i vzdialenejších lokalitách mimo mesta – vďaka hybridnej práci už pre mnohých nepredstavovalo dochádzanie do práce taký problém. Dôležitú rolu však hralo aj pokrytie a dostupnosť internetu.
.
Dlhodobý dopad na realitný trh a vyhliadky do budúcna
.
Spočiatku sa očakávalo, že pandémia spôsobí pokles cien nehnuteľností, no tento scenár sa nenaplnil. Aj keď lockdown dočasne spomalil rast cien, masívne fiškálne stimuly a nízke úrokové sadzby vytvorili priaznivé podmienky pre ďalší dopyt. Prílev peňazí do ekonomiky a snaha ľudí zabezpečiť si kvalitnejšie bývanie prispeli k tomu, že ceny nehnuteľností po krátkej stagnácii opäť začali rásť.
.
A ako je na tom realitný trh dnes? V prvom kvartáli 2025 rast cien nehnuteľností zrýchlil na 4 %, čo je najrýchlejší medzikvartálny rast od roku 2022. Najrýchlejšie tempo bolo zaznamenané v Košickom a Bratislavskom kraji (ceny bytov v Bratislave sú na historickom maxime).
.
Na trhu s nehnuteľnosťami sa v najbližšom období očakáva pokračujúci trend rastu cien. Hlavným dôvodom je prehlbujúci sa nesúlad medzi dopytom a ponukou – dopyt po bývaní ostáva silný, no výstavba nových bytov výrazne spomalila. Podľa Štatistického úradu bolo v minulom roku na Slovensku dokončených menej ako 18-tisíc bytov a začalo sa stavať len približne 15-tisíc, čo je citeľný pokles oproti predpandemickému priemeru.
.
Výrazný je aj rozdiel medzi cenami novostavieb a starších bytov, navyše sa neustále prehlbuje. Ceny novostavieb sú vyššie najmä pre rastúce stavebné náklady a zvyšujúce sa požiadavky na bývanie, a to vrátane energetickej efektívnosti, parkovania či dobrej občianskej vybavenosti. Staršie byty síce na prvý pohľad pôsobia cenovo výhodnejšie, no často si vyžadujú rozsiahle a nákladné rekonštrukcie, ktoré konečnú cenu bývania navýšia.
.
Úrokové sadzby hypoték sa od roku 2022 zvyšovali, a to v dôsledku inflácie a politiky ECB. Hoci sa v roku 2025 začína hovoriť o možnom miernom poklese sadzieb, ešte stále sú výrazne vyššie ako v pandemických rokoch 2020–2021, keď boli na historickom minime.
.
Nové štandardy a historické ceny
Pandémia COVID-19 zásadne zmenila štandardy práce a nároky ľudí na bývanie. Hybridný pracovný model, online vzdelávanie a snaha o väčší komfort vyvolali vyšší dopyt po väčších nehnuteľnostiach, často mimo centier miest.
.
Novým štandardom sa stáva samostatná pracovňa alebo aspoň dobre vybavený kancelársky kút, dostatok súkromia či kvalitné a rýchle internetové pripojenie. Na druhej strane, ceny bytov sú v mnohých mestách na svojom historickom maxime a neočakáva sa, že budú klesať.
.
PR článok
