Do neba siahajúce mrakodrapy s výškou dosahujúcou stovky metrov už považujeme za samozrejmosť. O to viac nás prekvapí, ak sa stretneme so zemedrapmi, teda stavbami realizovanými pod povrchom, rastúcimi do hĺbky zeme.
S pojmom zemedrap sa v architektonickej terminológií nestretávame často, nakoľko budovy tohto typu sú skôr hudbou budúcnosti, ako reálnym stavebným trendom. Aj napriek vyspelým technológiám a moderným stavebným postupom nájdeme takýchto budov minimum, čo však môže byť v priebehu najbližších rokov úplne naopak. Objekty, ktoré sú opakom mrakodrapov a namiesto do neba siahajúcej výšky rastú do hĺbky, si totiž získali pozornosť po celom svete a architekti hľadajú riešenia, ako zahájiť expanziu ich výstavby.
Zdroj: www.national-geographic.cz
Zemedrapy ako alternatíva voči výškovým stavbám
Vysoké stavby určené na bývanie alebo nejaké pracovné účely nemusia rásť len do výšky, čo potvrdzujú aj projekty tzv. zemedrapov. Tie sú medzi architektmi skloňované čoraz častejšie a vzhľadom na zužovanie možností a priestoru vo veľkých svetových metropolách môže byť ich spôsob výstavby v budúcnosti jednou z účinných alternatív, ako stavať vo veľkom, no nie na úkor maximálne prehustených lokalít.
Dôvody, pre ktoré sú zemedrapy možným riešením pre stavebníctvo :
– výstavba zemedrapov šetrí miesto, neprepĺňajú panorámu miest
– život v lokalite nebude narušený, keďže budovu schovajú pod zem
– nie je potrebné riešiť časté výškové obmedzenia niektorých miest
– investori sa dokážu vyhnúť problémom s nedostatkom pozemkov
– okrem praktických dôvodov ide o unikát, ktorý priláka pozornosť
Prvý veľký projekt odštartovali v Mexiku
Oficiálne sa verejnosť po prvýkrát stretla s projektom hovoriacim o realizácií zemedrapu pri predstavení unikátnej podzemnej budovy Earthscraper v Mexico City. Plán výstavby počítal s realizáciou 65-poschodovej stavby v tvare pyramídy, ktorá by však bola v obrátenom stave a rástla do zeme, konkrétne do hĺbky 300 metrov. Okolo projektu bolo viac medializácie pri jeho predstavení, ako počas príprav na výstavbu a samotnej realizácií, ktorá sa ale nedotiahla do konca a prvý zemedrap z Mexika tak nie je dokončený.
Za zemedrap považujú aj univerzitné centrum v Clevelande
Rýchlejšia a jednoduchšia realizácia zemedrapu prebehla na rozdiel od Mexika v americkom Clevelande. Ide o Univerzitné centrum Tinkhama Vealeho, ktoré je v porovnaní s plánovaným mexickým projektom malou podzemnou stavbičkou. Princíp nehnuteľnosti je ale podobný, čo sa prejavuje najmä interiérom situovaným pod povrchom zeme. V prípade tejto stavby sa už realizácia centra ani nedala vyriešiť inak, pretože pozemok neponúkal možnosti na výstavbu klasickej budovy, takže zemedrap sa stal záchranným riešením.
Zdroj: www.industrytap.com
Čo myslíte, stanú sa zemedrapy bežnou súčasťou architektúry a budú sa realizovať stále viac alebo ide len o rozmar niektorých architektov, ktorí chcú dobyť svet výnimočným nápadom? Pri troche odvahy a ochote investovať viac môžu byť takéto podzemné stavby budúcnosťou stavebníctva. Predsa len, spĺňajú viaceré predpoklady na úsporu miesta a odbremenenie sa od náročnej administratívy a nedostatku pozemkov, ktorý máta developerov po celom svete.
Text : Róbert Bosák
Foto : national-geographic.cz, industrytap.com
