Nedávny klimatický summit v poľských Katoviciach priniesol okrem iného aj hrozivé čísla spojené s celosvetovou produkciou emisií CO². Zároveň aj poukázal na to, ktoré krajiny sú ich najväčšími producentmi.
Práve vysoká koncentrácia CO² v ovzduší, ktorú spôsobuje aj výstavba, je jedným z hlavných faktorov vedúcich k znečisteniu životného prostredia. To následne ovplyvňuje celkovú kvalitu života v mestách, ktorá sa zhoršuje najmä v krajinách, kde je konečný podiel produkovaného oxidu uhličitého najvyšší. Ktoré zo štátov majú byť v tejto smutne slávnej štatistike vedúce, to hodnotila aj štúdia Global Carbon Project, skúmaná aj na spomínanom summite.
Celkovo najvyšší podiel emisií CO² produkuje Čína, USA a India
Čínska produkcia emisií trápi svet už niekoľko rokov po sebe, no vzhľadom na jej populáciu a ekonomickú produkciu je jej opakované prvenstvo pochopiteľné. Podobné to je aj v husto zaľudnenej Indii, ktorá ale produkuje menej emisií ako USA, a to napriek zhruba 3x väčšiemu počtu obyvateľov. Ani jedna z týchto krajín však po prepočte objemu emisií CO² na hlavu nie je na vedúcich miestach.
Zdroj: www.albawaba.com
V prepočte na hlavu sa najviac CO² produkuje v arabskom svete
K upokojeniu rastúcich protiarabských nálad v európskych končinách veľmi výsledky týchto štúdií nepomôžu. Podľa nich sa totiž najviac oxidu uhličitého vyprodukuje práve v arabskom svete. Najhoršie obstáli štáty ako Saudská Arábia, Katar a Kuvajt. O niečo lepšie sú na tom Omán a SAE, kde sa napriek značnej stavebnej expanzii prikladá dôraz na trvalo udržateľnú architektúru.
Zdroj: www.climatechangenews.com
Dlhodobo najčistejší je Bhután, k zníženiu emisií dochádza aj v EÚ
Presným opakom vyššie uvedených krajín je Bhután, kde sa celkový objem produkovaných emisií šplhá len tesne nad hranicu 1 milión ton. Napriek tomu sa „krajine šťastia“ podarilo stať prvým štátom s negatívnou bilanciou tohto ukazovateľa. Dôvodom je množstvo stromov, ktoré dokáže absorbovať 5 až 6 miliónov ton CO².
Zdroj: www.gvi.co.uk
Dostať sa k číslam podobným Bhutánu sa síce členským krajinám EÚ nedarí, no európska 28 je na tom v posledných rokoch porovnateľne lepšie. V posledných 5 rokoch dokonca celkový objem oxidu uhličitého produkovaného v EÚ klesá a inak tomu nemá byť ani v nasledujúcom období.
Zdroj: vito.be
Nárast celosvetového objemu emisií CO² v niekoľkých číslach:
1985 – objem emisií CO² dosiahol cca 20 biliónov ton
2010 – objem emisií CO² prekročil už 30 biliónov ton
2014 - 2016 – objem emisií po dlhšom čase nestúpal
2017 – objem emisií dosiahol medziročný rast o 1,6 %
2018 – rast objemu emisií má dosiahnuť okolo 3 %, čo bude historicky najviac
Text: Róbert Bosák
Zdroj: www.futureearth.org, globalcarbonproject.org
Foto: www.inperial.ac.uk, www.albawaba.com, www.climatechangenews.com, www.gvi.co.uk, vito.be
