Nie všetky nápady, ktoré sa javia ako pokrokové, splnia očakávania. Fiaskom niekedy končia aj projekty z dielne výroby solárnych technológií, ktoré sa napriek opakovaným úspechom nie vždy osvedčia.
Zdroj: www.curbed.com
Nie je žiadne tajomstvo, že výstavba ciest pomocou klasického asfaltu prináša mnohé mínusy. Lacnejšou, čistejšou a prínosnejšou alternatívou voči nim sa mali stať práve špeciálne solárne cesty. Tie nemali len skvalitniť stav vozoviek a prispieť k rýchlejšej a bezpečnejšej premávke, ale aj vyrábať lacnejšiu elektrinu a tým prispieť k zdravšej planéte. Sen o ich využití sa však rozplynul po tom, čo opakované testy odhalili ich mínusy.
Zdroj: phys.org
Ako mali solárne cesty fungovať
Nápad realizácie takýchto ciest spočíval v aplikácii špeciálne upravených solárnych panelov na podklad pripravený pre vozovku. Jednotlivé panely by mohli mať rôzne rozmery, to by už záviselo od firiem zodpovedných za ich realizáciu. Smerodajné bolo, aby dokázali absorbovať slnečné svetlo a následne vyrábať elektrinu na rovnakej báze ako bežné solárne panely. Dôraz by sa, samozrejme, kládol na ich povrchovú úpravu, pomocou ktorej by mali odolávať ťarche prechádzajúcich vozidiel bez poškodení.
Zdroj: futurism.com
Testy odhalili mnohé nedostatky
Vzhľadom na nápad a myšlienku spojiť snahu o kvalitnejšie cesty s ich ekologickou funkciou boli očakávania viac ako vysoké. Prvé odpovede na to, či môžu byť aj naplnené, mali priniesť testy, ktoré boli uskutočnené vo francúzskom Tourouvre-au-Perche. Práve tam boli na 1-km cestnom úseku umiestnené panely s výmerou 2800 m², čo bolo dostatočne veľkým úsekom na odhalenie všetkých za aj proti. Výsledky však iniciátorov projektu, ktorý mal zmeniť dopravu vo svete, nepotešili, pretože odhalili hneď niekoľko nedostatkov.
Cesta vyrobila len polovicu elektriny – Podľa odhadov mal testovací úsek vyrobiť okolo 800 kWh za 1 deň, no priemerne sa vyprodukovala iba polovica, čo ani zďaleka nenaplnilo limit.
Solárne panely sú v zlom uhle – Problém slabej produkcie elektriny spočíva najmä v uhle ich orientácie, kvôli čomu na nich dopadá menej slnečného svetla. Prekážkou je aj tieň spôsobený autami, čo môže znižovať výrobu elektrinu o desiatky percent.
Zdroj: qz.com
Panely sa špinia a tým aj poškodzujú – Rizikom solárnych ciest je aj ich slabá odolnosť voči znečisteniu a poškodzovaniu. Riešením je aplikovanie hrubšej povrchovej vrstvy, čo však tiež znižuje produkciu energie.
Hrubšia povrchová vrstva je drahšia – Ochrana pomocou hrubšej vrstvy nie je výhodná ani z finančného hľadiska. Náklady na ňu sú totiž vyššie o niekoľko desiatok až stoviek eur na 1 m².
Zdroj: www.theverge.com
Investícia do vyššie spomínaných testov vo výške 5 mil. € určite nevyšla nazmar napriek ich neúspešným výsledkom. Autori nápadu aspoň môžu hľadať riešenia, ako koncept ciest zlepšiť a v budúcnosti ho prepracovať tak, aby uspel. Sami autori už avizovali, že týmto fiaskom sa pokusy o jeho uskutočnenie v praxi nekončia.
Text: Róbert Bosák
Foto: www.outdoordesign.com.au, www.curbed.com, phys.org, futurism.com, qz.com, www.theverge.com
