Nielen Slováci využívajú drevené domy ako jeden zo symbolov tradičnej architektúry. Tie nájdeme aj za hranicami, trebárs vo vzdialenom Japonsku. Tam sa už celé storočia budujú tzv. čajové domy, ktoré v sebe skrývajú omnoho viac ako len prírodné materiály.
Prístrešky zariadené v minimalistickom štýle sú súčasťou tradičnej japonskej kultúry už zopár storočí. K tým patria aj tzv. čajové domy, ktoré sa budovali pri príležitosti hľadania miesta na tradičné rituály spojené s popíjaním čaju. Na ich výstavbu im stačilo drevo a vhodná lokalita v tichom prostredí, čo z nich spravilo vyhľadávané oddychové zóny schopné prežiť dodnes.
Malá stavba s veľkým obsahom
Typický čajový dom spoznáme podľa viacerých znakov, medzi ktorými hrá kľúčovú úlohu minimalizmus. Tým nedýcha len vybavenie interiéru, ale celá stavba ako taká, čo vidieť aj na veľkosti týchto objektov. Tie sa budujú ako malé prístrešky s výmerou niekoľko m2, no ani to neuberá na ich skutočnej veľkosti spočívajúcej v obsahu domov, konkrétne v ich praktickom využití, šikovnosti a atmosfére.
Zdroj: a1architects.cz
Ako bývanie len pre dobrodruhov
Bez ohľadu na skvelé praktické využitie týchto domčekov zabudnite na obytnú funkciu. Tu sa ich minimalizmus stáva prekážkou, no pri ich výstavbe sa ani nikdy nemyslelo na príležitosť ponúknuť majiteľom bývanie. Avšak dobrodružné povahy hľadajúce zážitok z netradičného života v minidome si určite radi vyskúšajú, ako sa môže prebývať pod takýmito skromnými prístreškami.
Zdroj: a1architects.cz
1 m2 je drahší ako pri bežnom dome
Napriek tomu, že čajové domy sa budujú celé z dreva, náklady na ich výstavbu vám načrú do peňaženky poriadne hlboko. Spôsobené to je tým, že na ich realizáciu je potrebné oslovovať skúsených remeselníkov a vzhľadom na snahu o vytvorenie útulného miesta poskytujúceho harmonickú atmosféru sa hodí aj dobrý architekt. Aj preto môže stáť 1 m2 takejto stavbičky 4-5x viac ako pri bežných novostavbách rodinných domov.
Zdroj: a1architects.cz
My máme zrubové koliby, Japonci majú čajové domy. Oba typy príbytkov spája koexistencia s prírodou, harmonické prostredie a schopnosť ponúknuť bývanie na ľudový spôsob. Rozdiel však spočíva v tom, že kým ku nám sa čajové domy dostali a niekoľko ich tu aj nájdeme, naše drevenice sú pre Japoncov stále veľkou neznámou.
Zdroj: prostor-ad.cz
Zaujímavosť na záver: Kto by chcel o čajových domoch vedieť viac, môže sledovať prácu Trunobu Fujimoriho. Práve on je súčasným priekopníkom tejto oblasti architektúry a stará sa o osvetu čajových domov doma aj za hranicami.
Text : Róbert Bosák
Foto : asb-portal.cz, prostor-ad.cz, a1architects.cz
