8. máj 1945, jeden z najvýznamnejších dní v novodobej európskej histórii. V Berlíne sa podpisuje kapitulácia, ktorá na starom kontinente končí 2. svetovú vojnu. S ňou neboli ušetrené len životy ľudí. Vďaka podpísaniu mieru sa zachránili aj berlínske pamiatky.
Je to už presne 74 rokov, čo berlínska architektúra ukončila svoju najťažšiu skúšku v histórii. Na konci vojny totiž spojenci nemecké mestá vrátane Berlína nešetrili. Mnohé pamiatky však prežili, takže nemeckú metropolu zdobia napriek rozsiahlym útokom dodnes. Iné zas postavili ako symbol, ktorý mal Nemcom pomáhať vyrovnať sa s temnou stránkou histórie.
1. Braniborská brána – 26 metrov vysoká pieskovcová stavba zažila viaceré režimy. Dielo z roku 1734 bolo o 199 rokov miestom oslavného pochodu nacistov preberajúcich moc. O 12 rokov na to ju tí istí ľudia v snahe odraziť sovietske útoky poškodili pri delostreleckej paľbe. Symbol Nemecka však prežil a po viacerých renováciách patrí k najžiadanejším pamiatkam.
Zdroj: Berthold Werner
2. Budova Ríšskeho snemu – Dielo z roku 1894 slúžilo ako sídlo nemeckého parlamentu len 43 rokov. Nacisti ho totiž v roku 1933 podpálili. V roku 1945 bola stavba ešte viac zničená po bojoch s Červenou armádou, no ani to ho nevymazalo z berlínskej mapy. Rozsiahla renovácia ho zachránila a pred 25 rokmi sa stala novým sídlom Nemeckého spolkového snemu.
Zdroj: Jürgen Matern
3. Zámok Charlottenburg – Veľká kráľovská rezidencia z konca 17. storočia prežila vojnu len tak-tak. Bohato zdobený palácový komplex zariadený v kombinácii baroka a rokoka ale začali rekonštruovať hneď po vojne. Zámok tak naďalej patrí k tým najviac navštevovaným berlínskym atrakciám.
Zdroj: ernstol
4. Berlínsky dóm – Dôsledkom vojnových bitiek sa nevyhli ani kostoly a iné sakrálne stavby. Tá najväčšia, aká v Nemecku sídli, bola poškodená tiež. Berlínsky dóm, ktorého výstavba sa ukončila „len“ v roku 1905, tak nebola kvôli čakaniu na rekonštrukciu prístupná ešte viac ako 40 rokov po vojne. To sa zmenilo až v roku 1993, odkedy ju môžu veriaci opäť navštevovať.
Zdroj: Thomas Wolf – www.foto-tw.de
5. Pergamonské múzeum – Posledné z múzeí, ktoré spoločne tvorili tzv. „múzejný ostrov“, bolo práve to Pergamonské. Veľa slávy si však neužilo. Otvorili ho totiž v roku 1930 a o pár rokov ho poškodili bomby dopadajúce na Berlín. Viaceré exponáty boli neskôr odvlečené do ZSSR. Získať ich späť a skompletizovať tak zbierky sa múzeu podarilo až v roku 1990.
Zdroj: Raimond Spekking
6. Staré múzeum – Kým Pergamonské múzeum otvorili na spomínanom Múzejnom ostrove ako posledné, Starému múzeu sa ušla pozícia jednotky. Udialo sa tak ešte v roku 1830. Ako jedna z mála cenných pamiatok v meste sa vyhla vojenskému vyčíňaniu. Počas vojny ju však zavreli a exponáty premiestnili do vládnych bunkrov.
Zdroj: Honza78
7. Pamätník obetiam nacistickej „eutanázie“ – Skromná stavbička s hlbokým odkazom. Aj tak sa dá vnímať sklenená modrá stena, ktorá sa nachádza v parku Tiergarten. Tá bola v roku 2014 odhalená ako spomienka na 70 000 nevinných ľudí, ktorých nacisti poslali do plynových komôr len preto, že trpeli duševným onemocnením.
Zdroj: A.fiedler
8. Židovský pamätník – Pamätníkov odkazujúcich na utrpenie, o ktoré sa postarali nacisti, je v Berlíne viacero. V roku 2005 otvorili aj Židovský pamätník, ktorý sa rozprestiera na ploche až 13 100 m². Jeho výstavba sa opiera o spomienku na milióny zavraždených Židov, ktorí už nemali to šťastie najdesivejšiu vojnu histórie prežiť.
Zdroj: Silver Spoon
Berlín si toho počas 20. storočia zažil viac než dosť. Napriek tomu je stále tu, stále silný, stále nezdolaný. Podobne je to aj s pamiatkami, ktoré odolali útokom, aby pripomínali obyvateľom a návštevníkom mesta (nielen raz v roku, 8. mája), čím si nemecká metropola prešla.
Text: Róbert Bosák
Foto: Thomas Wolf – www.foto-tw.de, Berthold Werner, Jürgen Matern, ernstol, Thomas Wolf – www.foto-tw.de, Raimond Spekking, Honza78, A.fiedler, Silver Spoon
